Kostol Sedembolestnej Panny Márie Martin-Sever

Horčičné zrnko

"Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi,
ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre,
takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky." (Mk4,31-32)

 

Späť na hlavnú stránku

 

JAZYKOVÉ ZNALOSTI SV. PAVLA (zdroj: príhovory o. Jána Majerníka)

Čo sa týka jazykovej prípravy, Pavol bol na úlohu ohlasovateľa evanjelia pripravený výborne. Na rozdiel od apoštolov, ktorí keď niekam šli, museli sa najprv s jazykom a nárečím zoznámiť.

V prvom rade to bolo cilícijské nárečie – nárečie kraja, z ktorého pochádzal. To mu veľmi pomohlo ohlasovať evanjelium na jeho apoštolských cestách. Susedné kraje (Pamfýlia, Galácia) síce používali iné nárečia, ale oni si boli dosť podobné.

Pavol vedel výborne po grécky. Tarzus bol v tom čase takou križovatkou ciest, kadiaľ prechádzalo veľa obchodníkov. Mnohí používali gréčtinu, ktorá bola takým kozmopolitným jazykom ako možno dnes angličtina. To bolo pre Pavla tiež veľkou výhodou pri ohlasovaní evanjelia.
Pavlove listy sú písané po grécky. Jeho gréčtina je veľmi ťažká a zle sa číta, lebo vyžaduje výbornú znalosť jazyka.
Apoštoli tiež možno pochytili niečo z gréčtiny, najskôr mohol vedieť po grécky Filip, ktorý má grécke meno. A Peter zrejme tiež. Ale určite to bola skôr taká lámaná nedokonalá gréčtina.

Keďže Pavol pochádzal z ortodoxnej židovskej rodiny, vedel po hebrejsky. V tejto reči sa u nich čítal Starý Zákon. Tiež keď odišiel na štúdiá do Jeruzalema, dá sa predpokladať, že aspoň v istom období ovládal Pavol celú Bibliu naspamäť.
To o apoštoloch sotva možno povedať. I keď počúvali čítanie Písma v synagógach, isté state určite vedeli naspamäť, ale určite ju neštudovali tak ako sv. Pavol. Nikde v Písme nie je písané, že by Peter vošiel do synagógy a čítal. Dnes sa polemizuje, či vôbec vedel čítať a písať. To, že napísal listy, ešte neznamená, že ich písal vlastnou rukou. Mohol ich aj diktovať. V tom čase totiž vôbec nebolo také samozrejmé, že obyčajní ľudia vedeli čítať a písať.
Veľmi dobre ovládal Písmo aj Ježiš. Vedel ho veľmi presne a trefne citovať a používať. Je to dané aj tým, že Panna Mária pravdepodobne od detstva vyrastala v jeruzalemskom chráme a zrejme aj sv. Jozef. I keď nám to nehovorí Biblia, ale len tradícia.

A tiež vedel Pavol aramejsky. Čo bola hovorová reč židovského sveta. Touto rečou hovoril Ježiš i apoštoli a takto sa hovorilo i v Pavlovej rodine.

Otázka je, či Pavol vedel latinsky. Istý čas žil v Ríme, čosi mohol vedieť, ale z rímskych nápisov, ktoré sa z tejto doby zachovali, vieme, že boli paralelne uvedené po grécky. Teda keď sa v Ríme na procese Pavol obhajoval, mohol sa obhajovať v gréčtine.